 |
| Špirála Jednoty |
Tento krásný a moudrý článek posílá poutníkům Srdce čtenářka Zuzanka Dičáková, přeji příjemné počtení, stojí to za to. An.
..................................................
My sme sa narodili duálni a prirodzene sa túto realitu snažíme zhmotniť. Príde nám, že práve my sme vyskladaní najlepšie, najoptimálnejšie – to je však len hlavná ilúzia nášho sveta. Snažíme sa, aby sa svet podobal čo najviac nášmu vnútornému svetu. Prečo? Lebo čím viac sa svet podobá tomu nášmu v hlave, tým viac sa cítime byť prijatí, viac sa s ním stotožňujeme a pôsobíme šikovnejší, prosto lepší.
Čo sa ale v skutočnosti deje? Pre zjednodušenie si to môžeme ukázať na „rozprávke“.
Bol raz jeden kráľ, ktorý začal vládnuť so všetkými cnostnými predstavami o tom, ako by mal svet vyzerať. Keďže mal bezpodmienečnú moc, tak si to dokázal presadiť hneď do reality - zhmotniť. Či už to bolo formou násilia, pravidiel, alebo vyzdvihnutím uspokojenia potrieb ľudu... je to jedno. Jeho ciele boli veľmi ušľachtilé, aby bol mier, aby ľudia nestrádali, aby sa mali radi, prosto aby vládlo v kráľovstve dobro... Vyzeralo to všetko tak blažene, tak žiadavo a viacerí by sme s jeho úmyslami súhlasili. No časom sa v kráľovstve záhadným spôsobom začali vytvárať skupinky, ktoré boli pre ich neprispôsobilosť vyradené. Keďže ľudia, ktorí prosto nevykonali „dobro“ hoc aj len raz, boli preventívne vyradení zo spoločnosti, alebo prinajmenšom boli považovaní za menejcenných, skupina odporu rástla. Až to vyústilo do vzbury. Prečo sa to vlastne stalo? Ako to, že v krajine mieru, kde majú ľudia svoje všetky potreby splnené, začala vojna?
